Tisková zpráva - 9.6.2009

Shell sa zaplatením odškodného vyhol súdu za zločiny proti ľudskosti

Tisková zpráva NESEHNUTÍ ze dne 9.6.2009

 

Nadnárodná spoločnosť Royal Dutch Shell, ktorá sa v týchto dňoch mala postaviť pred obvodný súd v New Yorku a čeliť tam obvineniam zo zločinov proti ľudskosti spáchaných pri ťažbe ropy v Nigérií, včera súhlasila s mimosúdnym vyrovnaním a vyplatením 15,5 milióna amerických dolárov kompenzácií žalujúcej strane. Jedna z najväčších svetových firiem sa podľa žalobcov podieľala spolu s militaristickým režimom v Nigérií na brutálnom potlačovaní mierového hnutia ľudu Ogoni v 90.-tych rokoch minulého storočia v delte rieky Niger, oblasti najviac postihnutej ťažbou ropy. Žalujúcu stranu tvorili samotné obete a ich príbuzní, podporovaní širokou škálou ľudsko-právnych hnutí, ktorí využili ústavu USA, umožňujúcu cudzincom obracať sa na americké súdy v prípadoch porušovania ľudských práv.

 

Spoločnosť Shell ťaží ropu v Nigérií už od roku 1958, v rámci spoločného podniku s nigérijskou vládou, pričom dnes už v krajine ovláda 60% jej ťažobných polí. A hoci je Nigéria šiesty najväčším exportérom ropy na svete, 70% jej obyvateľov žije z menej než jedného doláru denne [2]. Ťažba tak tejto ľudnatej africkej krajine nepriniesla blaho a prosperitu, ale devastáciu prírodného prostredia a ohrozenie existencie obyvateľov postihnutých oblastí, zároveň s pošliapavaním ich ľudských práv. Opakované havárie na ropovodoch spôsobili zamorenie pôdy a rieky Niger, pripraviac tak obyvateľov o jediný zdroj obživy – obrábanie polí a rybolov. Najznečistenejšou oblasťou v delte Nigeru je Ogoniland, obývaný kmeňom Ogoni, ktorého príslušníci sa začiatkom 90.-tych rokov rozhodli príkoriam Shellu sa vzoprieť. V roku 1991 vzniklo MOSOP – Hnutie za prežitie ľudu Ogoni, prezidentom ktorého sa stal známy spisovateľ a ekologický aktivista Ken Saro-Wiwa. Cieľom MOSOPu bolo nenásilnými prostriedkami prinútiť firmu Shell k zastaveniu devastujúcej ťažby, vyplateniu podielu z vyťaženej ropy a odstráneniu či náhrade vzniklých ekologických škôd.

 

Ich protesty vzbudili značnú medzinárodnú pozornosť, preto bolo v záujme Shellu nutné ich umlčať. Firma je obviňovaná z toho, že požiadala nigérijskú vojenskú juntu o ozbrojené potlačenie týchto mierových protestov. Nigérijská junta si na oplátku mala od ropnej spoločnosti vyžiadať krytie časti výdajov na bezpečnostné opatrenia v Ogonilande. Ogonov sa snažila vojensky zastrašiť, došlo k mnohým útokom na mestá a dediny, celý región bol uzavretý zátarasami. Zavraždených bolo vyše tisíc ľudí, mnoho ich prišlo o svoje domovy, ďalší museli utiecť do susedných zemí.

 

V máji 1994 boli za dosiaľ nevyjasnených okolností zavraždení štyria umiernení predáci Ogoniov. Ken Saro-Wiwa, hoci bol v tej dobe už pod vojenským dozorom, bol obvinený z podnecovania k týmto vraždám a vzatý do väzby. Po mnohých mesiacoch pobytu vo väzení, kde bol mučený, bol spolu s ďalšími ôsmymi aktivistami odsúdený k trestu smrti. Súdny proces bol vykonštruovaný, dvaja zo svedkov obžaloby dokonca neskôr priznali, že boli firmou Shell a nigérijskou vládou podplatení, aby svedčili v neprospech obžalovaných [3]. 10. novembra 1995 boli nakoniec aktivisti aj napriek medzinárodnému tlaku obesení. K celosvetovým protestom proti firme Shell a počínaniu nigérijského režimu sa pripojila aj Česká republika. Deň pred vykonaním rozsudku vyzval vtedajší český prezident Václav Havel vodcu nigérijskej vojenskej junty generála Sana Abachu, aby sa zasadil o zrušenie trestu. Proti priebehu súdneho konania i poprave organizovali akcie (vyhlásenia, demonštrácie, blokády Shellu, happeningy) Amnesty International, Hnutí Duha i český PEN klub. Proti poprave deviatych disidentov protestovalo aj Ministerstvo zahraničia ČR, ktoré uviedlo, že sa ČR pripojí i k medzinárodnému zbrojnému a ropnému embargu, pokiaľ budú vyhlásené. „Shell byl jedinou silou, která mohla ovlivnit tehdejší vývoj situace, neboť měl díky své ekonomické moci zásadní vliv na rozhodování vojenské junty a vojenského tribunálu“, tvrdí Milan Štefanec z NESEHNUTÍ. Pri príležitosti piateho výročia justičnej vraždy usporiadalo NESEHNUTÍ filmovú projekciu o konaní firmy Shell v Nigérií a demonštráciu pred brnenským sídlom firmy. V náväznosti nato sa tiež uskutočnila diskusia a tlačová konferencia so zástupcami českej pobočky firmy Shell, kde boli títo vyzvaní, aby ich firma riešila katastrofálnu ekologickú situáciu v delte Nigeru spôsobenú ťažbou ropy touto firmou a k prijatiu zodpovednosti za smrť nigérijských aktivistov. Generálny riaditeľ českého Shellu Pavel Šenych súdny proces s ekoaktivistami vtedy komentoval so slovami:„Ti lidé byli odsouzeni za kriminální činy a to, co nazýváte popravou, bylo legitimní rozhodnutí legitimní vlády.„[4]

 

Negatívne skúsenosti so Shellom majú popri Nigérií však aj iných krajinách. V Juhoafrickej republike stojí v meste Durban, priamo v husto osídlenej chudobnej černošskej štvrti, obrovská rafinéria spoločnosti Shell a British Petroleum, postavená v roku 1963, v dobe vrcholiaceho apartheidu a ropného embarga OSN. Na zastaraných potrubiach dochádza často k poruchám a do osídlených oblastí unikajú ropné produkty, spôsobujúc tak nenapraviteľné škody na zdraví obyvateľstva. Nevraviac o zdravotných následkoch znečisťovania ovzdušia produkciou emisií oxidu siričitého.

 

Na ruskom ostrove Sachalin zas stavba megalomanského komplexu na ťažbu a spracovávanie ropy a zemného plynu (Sachalin II) ohrozuje miestny rybolov, ktorý tvorí podstatný zdroj príjmu miestneho obyvateľstva. V ohrození sú aj vodné vtáky vo vnútrozemí ostrova, cez hniezdiská ktorých majú viesť potrubia. Obavy miestneho obyvateľstva z ekologických, zdravotných a sociálnych následkov nezodpovednej ťažby spoločnosť ignoruje a nie je schopná garantovať jej nezávadnosť.

 

Podobne sa Shell chová aj Sao Paule v Brazílii, v kraji Mayo v Írsku, v Pandacane na Filipínach, v Port Arhure v Texase a na pobreží Lusiany v USA, vyplýva to zo štúdie, ktorej český preklad zverejnila organizácia Děti Země [5].

 

Celých 14 rokov sa žalujúca strana snažila právnymi prostriedkami prinútiť spoločnosť Royal Dutch Shell a jej dcérsku pobočku Shell Petroleum Development Company of Nigeria, zodpovedať sa za svoje činy v Nigérií. Napokon na 27.mája tohto roku bol naplánovaný začiatok procesu (Wiwa verzus Shell) na oblastnom súde v New Yorku, ktorý bol však potom súdom niekoľko krát bez udania dôvodu odročený na neskôr, bez toho, aby proces vôbec začal [6]. Spoločnosť Shell sa však napokon vyhla súdnemu procesu prísľubom vyplatenia 15,5 milióna dolárov kompenzácií, z ktorých 5 mil. sa použije na vznik nadácie na podporu miestnych komunít v Ogonilande, zvyšok dostanú žalobcovia, ktorí sami sú obeťami násilností v delte Nigeru. Ekologické a ľudskoprávne organizácie v súvislosti s tým dúfajú, že vďaka danému precedensu budú nadnárodné spoločnosti ľahšie volané k zodpovednosti za svoje činy spáchané kdekoľvek na svete [7]. „Shell sa však zaplatením odpustku nezbaví zodpovednosti za devastáciu životného prostredia a zničenia stoviek životov obyvateľov delty rieky Niger. Z jeho strany by teraz mali nasledovať účinné kroky eliminujúce negatívne následky ťažby ropy v oblasti.“ dodáva na záver Peter Tkáč z NESEHNUTÍ.

 

[1] http://econnect.ecn.cz/index.stm?apc=zm2073988rr1–&x=806851

[2] http://wiwavshell.org/the-case-against-shell/

[3] http://wiwavshell.org/the-case-against-shell/

[4] http://www.ropak.detizeme.cz/perla/32-zelena-perla-2000.html

[5] V čem se nepoučili – ta druhá zpráva o činnosti společnosti Shell. Deti Země, 2006. http://aa.ecn.cz/img_upload/3a7e18c1249b899407e75e7f626db792/v_cem_se_nepoucili.pdf

[6] http://www.shellguilty.com/another-delay/

[7] http://www.shellguilty.com/shell-settles/

Více informací :

 

Peter Tkáč (736 704 785, petetkac(@)yahoo.co.uk)

Milan Štefanec (605 239 579)